Túžby vs. Realita

Autor: Tatiana Janitorová | 27.12.2013 o 15:37 | (upravené 8.3.2015 o 21:41) Karma článku: 1,96 | Prečítané:  296x

Som sama názoru že najsilnejšia túžba človeka je: Dosiahnuť v živote všetko po čom túžim!

Je veľa vecí, ktoré mám rada. A také, ktoré robím často. Potom sú to tie, ktoré patria ku mne, ktoré sú mojou pečiatkou. Ako rýchle rozprávanie, keď sa cítim neistá, náhla strata pamäte po unáhlenom rozhodnutí, neustála túžba zachraňovať svet ako Matka Tereza a ešte tá vášeň pre sny !!! Pre cestovanie, pre poznávanie všetkého nepoznaného.Vášeň pre vysoké stropy v bytoch, presklenné steny a veľké postele. Vášeň pre túžbu stať sa úspešnou ženou po vydretých rokoch štúdia, založiť si rodinu a žiť po boku niekoho kto ma bude dopĺňať. A tak som sa raz pristihla pri tom, že som sa sama seba spýtala : Dosiahnem v živote všetko po čom túžim?

Túžby a sny sú jedna vec a realita druhá. Stále trvám na tom, že splnené sny už nie sú snami, a tým pádom aj strácajú svoje čaro. Ale na druhej strane, nesplnenie žiadnej zo svojich túžob je frustrujúce a dáva človeku pocit zlyhania.

Prečo nedosiahneme všetko po čom túžime?

Neviem čím to je, možno máme príliš veľa ideálov a príliš túžime po tom, čo nemôžeme mať, ale naozaj sme taká generácia....taká hľadajúcu. Pripadá mi to ako keby nám spoločnosť do ktorej sme sa narodili vpichla pri narodení injekciu s názvom: "Aj tak nebudeš nikdy úplne spokojný človek. Snaž sa koľko chceš, vždy ti bude niečo chýbať."

A možno to nie je pre generáciu, ale je to v nás…Všetci sa tu oháňame tým, že niečo nemáme, že nám niečo chýba. Niektorým peniaze, iným láska, ďalším kariéra. Ľudia sa predbehujú, ako na trhovisku, čo by chceli, aby boli spokojní? Lenže ak by to dostali, boli by naozaj spokojní? Už nič by nehľadali? Po ničom netúžili? A neznamená spokojnosť do istej miery, že človek stagnuje?

Jedine čo ma zaráža a čo mi dalo prvý impulz pri písaní tohto článku bola otázka: Existuje vôbec obdobie, kedy je človek spokojný s tým čo má? A ak existuje, je dôkazom toho, že sme našli cieľ,ktorý sme hľadali?

Ako príklad môžem uviesť muža, ktorý začal podnikať, aby niečo v živote dosiahol. A keď to dosiahol, nemal sa o to s kým podeliť. Mál prácu, nemal lásku. Iní mali lásku a nemali skvelú prácu. Prečo to tak funguje? Nevieme si to zariadiť my ľudia? Alebo je to zase dikutujúcou spoločnosťou, ktorá nám nedá možnosť naplniť všetky túžby v živote?

Prečo chceme viac ako máme?

"Ty nie si nikdy s ničím spokojná" – povedal mi dotyčný,keď sa mi splnilo niečo, po čom som dlho túžila  a kriticky som hovorila ako to mohlo byť ešte lepšie. Povedal mi to nahnevane, takmer kričal a ja som nemo ostala sedieť na stoličke. A ty si? spýtala som sa neskôr, keď sa prestal mračiť. Trochu sa zamyslel povedal – "Prečo všetci chceme viac, než máme?"

Doma som nad tým rozmýšľala intenzívnejšie ako pri rozhovore, čo je pre mňa tiež dosť charakteristické. NEŽ MÁME? To znamená že po akom období alebo udalosti si to môžeme povedať ako to že "už máme"? Mám byť rada že som sa narodila,lebo iný nemali tu možnosť, a teraz do konca života už nemám po ničom inom túžiť,mám byť spokojná iba s tým čo mi život prinesie? Iným príkladom,mám byť spokojná s podradnou prácou keď túžim po lepšej a viem že mám možnosť byť napr. lepšie platovo ohodnotená,lenže nemám chcieť viac pretože niečo už mám a musí mi to stačiť?!

Každý chceme mať splnené túžby a chceme viac,ale mali by sme mať vo všetkom mieru a skromnosť preto aj ta úvaha na záver.Všetkým prajem aby  sa vaše túžby skôr či neskôr naplnili, aby sme žili v realite po akej túžime a vždy chceli viac pretože to nás v živote motivuje.

Ďakujem čitateľom! 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?