Životy bez života!

Autor: Tatiana Janitorová | 18.3.2013 o 20:45 | (upravené 8.3.2015 o 21:56) Karma článku: 8,42 | Prečítané:  1073x

ŽIJEME V PARADOXE. Paradox nášho času je, že máme väčšie budovy, ale menšie charaktery; širšie diaľnice, ale užší rozhľad. Máme väčšie domy, ale menšie rodiny; viac vymožeností, ale  menej času; viac expertov, ale  ešte viac problémov; viac lekárov, ale menej zdravých; viac vedomostí ale menej múdrosti. Znásobili sme bohatstvo, ale znížili hodnoty; rozprávame príliš veľa a milujeme málo. Naučili sme sa zariadiť si žitie, ale nie život. Píšeme viac, ale čítame menej; pridali sme roky životu, ale nie  život rokom. Sme schopní letieť na Mesiac, ale máme problém prejsť cez cestu a navštíviť suseda. Rozbili sme atóm, ale nie predsudky. Žijeme v dňoch zvýšenej telesnej váhy, ale zníženej morálky!

mlčanie,jedine východisko  spoločnosti?

Mlčanie, jediné východisko spoločnosti? (web)

Realita súčasnosti! (Čítaj fakty a uvažuj či je život to, za čo ho pokladáš.)

Ulice sa nám zaplnili prisťahovalcami z Číny, Thajwanu či Vietnamu, nekúpiš si nič s visačkou MADE IN SLOVAKIA. Cez reklamy komerčných obchodov si nevidíme špičku nosa. Letáky s akciami v supermarketoch nám pchajú pomaly pod vlastné kože.
Chodníky a prechody sú plné stojacich áut. Exekútor dopisuje adresu na obálku s tvojím menom pretože si nezaplatil poslednú splátku za paušál. Žijeme v pomyselnom blahobyte. Máme dva aj tri telefóny, internet, televíziu, domáce kino, DVD, PC a stále nám niečo chýba, nikdy nemáme dosť.

Kamery nás sledujú na každom kroku. Kdekoľvek sa pohneme, sme pod kontrolou. Všetko je evidované, zaznamenané a to všetko pre našu "bezpečnosť." Každá správa, každá pošta, každý telefonát, každá platba, každý mail, každý,niekedy veľmi súkromný pohyb, je pod organizovaným dohľadom.Kedykoľvek sa dá vybrať z archívu ako zbraň, ktorá je pripravená na okamžité použitie proti nám. Zaujímavé je, že aj pri takomto dokumentovaní vždy  dochádza k trestným činom a podvodom.Zbavujeme sa vlastnej identity, pretože súhlasíme so všetkým, čo po nás požadujú rôzne inštitúcie, ako banky, mobilní operátori a pod. Stávame sa číslom daňového úradu či sociálnej poisťovne.

Nepoznáme suseda, nevieme, aký plat má naša vlastná žena či muž.
Nesmieme dať po zadku vlastnému dieťaťu ak nechceme mať problémy s úradmi.
Sledujeme nehodnotné až deštruktívne pôsobiace televízne stanice, kde seriály bez konca, nahradzujú kultúrne vyžitie a vymývajú mozgy určitej skupine nevedomých ľudí.

Môžeme vidieť oči bezdomovca, ktorý sa určite na ulici nenarodil.
Môžeme vidieť žobrákov, ako im trčia nohy z kontajnera, aby sa natiahli za kúskom vyhodeného chleba, či noblesné hotely pre psov aj s vlastnou webovou stránkou, lekárom a kaderníkom.
Môžeme sledovať zložité operácie svojich psích miláčikov priamo na internete.
Ak sa však ocitne na ulici človek, nezakopne oňho ani pes.

Kde sa podeli pravé  ľudské hodnoty? Kde je vlastná podstata človečenstva? 

Drogy, prepady, násilie, výpalníctvo, vraždy, sa stali bežným sprievodným javom tejto "slobodnej" doby.
K lekárke chodíme s platobnou kartou alebo plnou peňaženkou v ruke. Bavíme sa ako roboti, keď jeden rozpráva o živote a druhý hľadí do počítača. Ľudia komunikujú cez akési formulky, nacvičené frázy, ktoré nemajú s našim ozajstným ľudským vnútrom a presvedčením nič spoločného.Vytratila sa láska, porozumenie, ľudskosť, tolerancia, teplo rúk, sklon pred šedinami. Žijeme v dobre, kde úsmevy miznu, kde tváre tvrdnú ,kde nám pocity zmizli z oči.


Nemáme šancu fungovať dôstojne?

Môžeme povedať svoj názor. Slobodne, demokraticky sa aj vyjadriť. Cez zákazy, príkazy, nariadenia, poučenia, ktorým už človek prestáva rozumieť a vyznať sa v nich, je priam nemožné. No, k čomu tov šetko vlastne je, keď to nie je na nič platné? Žijeme v neustálom strese a napätí. Nikto z nás si nie je istý zajtrajškom.

 
Je len pár jedincov, ktorým je to jedno a tí žijú aj tak mimo nás a v anonymite.Nie som sama, komu to všetko už začalo vadiť. Niekde sa stala chyba, ktorej náprava bude trvať veľmi dlho. Svet ochorel a my v snahe uplatniť sa, sme ochoreli s ním!

A čo ďalej? Mám dosť slobody tohto typu, slobody, ktorá so slobodou nemá nič spoločného. Slobody, ktorú si nedokážeme užívať, pretože je viac proti nám ako pre nás.Je tak oklieštená zákonmi a právami tých druhých, že je v podstate otvorená neprávosti, zločinu, podvodom, že jej existencia ma viac ubíja ako teší.

SLOBODA - Kdesi je, ale nevidím ju.
Je mimo mňa.

Želám si stretnúť človeka - priateľa. Chcem sa ráno prebudiť a celým srdcom sa tešiť novému dňu. Chcem mať okolo seba úprimných ľudí, ako tomu bolo
voľakedy. Chcem stretnúť kamaráta, ktorého prvá otázka nebude smerovať k materiálnym veciam, ale opýta sa ma: Ako sa máš? Ako žiješ? Ako sa ti darí? Zájdeme si spolu niekam sadnúť?Kamaráta,  ktorého v polovici debaty nevyruší zvonenie mobilu a nebude musieť odísť, alebo kamarát, ktorého stretnutie nie je iba overením, či sa náhodou nemáš lepšie ako on.

Ovládol nás strach a v tom strachu žijeme svoje každodenné životy. To všetko sú fakty a skutočná realita tohto novodobého, demokraticky pokazeného sveta.

Ďakujem čitateľom!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?