Propagačný plagát (Tatiana Janitorová)
Priznám sa, že tento článok píšem s neopísateľným pocitom na duši a zároveň s úsmevom na tvári. Pokúsim sa čo najbližšie priblížiť všetky emócie, ktoré nás sprevádzali pri práci s tažko postihnutými deťmi umiestnenými v ústave. Niečo také, čo sme si my realizátori prežili a skúsenosti ktoré sme týmto projektom získali, odporúčam prežiť a prajem získať každému.
Príprava projektu
Sú dva týždne pred Mikulášom a realizácii nášho projektu. Príde mi SMS od Moniky s textom: “Táňa,začínajme makať, veď na to máme už len dva týždne. Máme pred sebou kopu práce!“ Fuhaaaaa, Monika máš pravdu! To som si pomyslela, keď som si prečítala sms-ku. Až vtedy mi naozaj došlo, že skutočne sú to už iba 2 týždne,ktoré nás delia od dátumu realizácie našich projektov. Monike som ihneď odpísala, že sa musíme stretnúť a dohodnúť sa s čím začneme. Čo má každý z nás štyroch realizátorov urobiť aby sme projekt dotiahli do úspešného konca .
Hneď cez víkend sme si naplánovali stretnutie. Na tomto spoločnom stretnutí sme si v prvom rade ujasnili, čo má každý z nás na starosti. Všetky projekty pokrývali pomoc pre hendikepované deti v ústave, avšak každý z nás sa zameral na iný druh pomoci pre nich.
Po dohode sme vytvorili predbežné zámery realizátorov :
Monika Kmeťová - mala na starosti zorganizovať koncert pre deti. Aby sa deti mali možnosť zoznámiť s niekým iným a boli obklopený inými ľudmi, ako boli ich vychovávatelia a zdravotníci. (Realizácia projektu: Postihnutie sa netýkajú len postihnutých)
Ja - Tatiana Janitorová - som pre deti pripravila program v podobe rôznych zaujímavych aktivít (omaľovánky, vystrihovačky atď.) Mojim zámerom bolo, aby si deti predovšetkým uvedomili, aké sú šikovné aj napriek svojim postihnutiam. (Realizácia projektu: Veď my na to máme!)
Mária Kilianová - taktiež svoj projekt zamerala na aktivity s deťmi. Boli to predovšetkým pohybové aktivity ako loptové hry a tanečné súťaže. (Realizácia projektu: Nie sme ti sami!)
Peter Kuzma - Sa rozhodol deti potešiť samotným Mikulášom. Sladkým obdarovaním deti v podobe mikulášských balíčkov.
Príprava však neprebiehala tak ružovo ako to vyzerá. To čo sme brali za samozrejmosť sa nám nakoniec zvrtlo do takej miery, že sme v konečnom dôsledku koniec váhali či projekt zrealizujeme. Totižto projekty, ktoré sme napísali sme mali schválne. Už sme čakali iba na potvrdzujúci email a finančnú čiastku. Stali sa však nepredvídane problémy, ktoré nám bránili pri realizácii. Náš záväzný dátum realizácie projektov bol však stále bližšie a bližšie.Financie sme potrebovali najmä na kúpu materiálu a občerstvenia pre deti. Samozrejme aj na na sme však potrebovali nejaký čas. To čakanie na financie bolo strašné, o stresoch ani nevravím. Vôbec sme nemali zaručené, že nám peniaze prídu do dátumu realizácie. Našťastie sme však peniaze nakoniec dostali. Bolo to síce štyri dni pred realizáciou, ale boli sme vôbec radi že ich máme. Teraz nasledovalo rýchle nakupovanie a zháňanie potrebných vecí, ktoré verte či neverte, nebolo vôbec príjemné, keďže to bola hora materiálov. Pri nakupovaní na nás ľudia väčšinou zazerali a posmievali sa. Nám však do smiechu vôbec nebolo kedže nás tlačil čas.,ale Museli sme to však brať s nadhľadom. Bolo naozaj smiešne sledovať predavačky v pokladni, keď videli naše košíky s potrebným materiálom a všetkými sladkosťami pre deti. Robenie sto mikulášskych balíčkov nám tiež zabralo kopec času a námahy. My sme sa však nevzdávali. Vedeli sme, že tie deti si to zaslúžia!
.....tak a máme všetko nakúpené, pripravené všetkých a všetko dohodnuté. Teraz sa už len vyspať sa pred týmto dôležitým dňom realizácie projektov. Ráno sa môže vyštartovať do ústavu, v ktorom sú umiestnené "naše" deti. Ustav je vzdialený od Humenného asi 10 km.
Deň "D" (6.december.2011) - Realizácia projektu
A máme tu deň D. Deň na ktorý sme sa tak tešili. Deň, na ktorý sme sa tak dlho pripravovali. Ráno po noci plnej nedočkavosti som vstala, do dňa plného očakávania. Vedela som totižto, že tento deň mi určite niečo prinesie, ale nevedela som do akej miery. Pripravila som posledné veci, nachystala som sa a už som nastupovalo do auta, ktorým sme išli do ústavu.
Konečne sme dorazili na miesto, Monika a všetci ostatní sa sem už pomaly zhromažďovali. Ako sme sa konečne všetci zišli a vybrali sme všetky veci. Ponáhľali sme sa do spoločenskej miestnosti, v ktorej sa začínal prvý bod projektu - program, pripravený Monikou.
A už sme všetci tu,každý realizátor so svojím tímom. Poobzerala som sa vôkol seba a videla som desiatky mladých ľudí s úsmevom a vôľou pomôcť. Našou úlohou bolo všetko pripraviť pre koncert, tiež vyzdobiť sálu a urobiť si malú generálku pred samotným koncertom. Na úvod sme no prvé čo sme asi všetci potrebovali, nejako sa zoznámiť aby sa nám lepšie pracovalo a aby sme navzájom poznali. Ako prvé nás napadlo urobiť nejakú zoznamovaciu aktivitu,podobnú sme robili na našich stretnutiach z KomPraxu,tak sme si posadali do kruhu a snažili sa opakovať mená všetkých ktorý tu dnes s nami boli,a verte tomu nebolo to jednoduché lebo bolo nas hojne.. Táto aktivita bola super,a každému sa páčila pretože každí bol hneď taký uvoľnenejší a vypustil zo seba všetok stres a nervozitu ktorá samozrejme k niečomu takému patrí a bez nej toho sa asi nikto nezaobíde.
Teraz sme sa pustili do výzdoby sály!Ozdobili sme steny,nafúkali balóny,ozdobili stromček,rozložili aparatúru na koncert,podonášali lavičky pre deti,dotiahli nejaké posledné detaily a mohli sme začať generálku. Samozrejme to bolo len o improvizácii,pretože nikdy čo si naplánujete nevyjde presne tak isto ako to bolo na generálke.
Je 14:00 a vychovávateľky začali pomaly dovádzať deti do sály ktoré mali problémy z chodením,ostatné došli samé a pomaly sa usádzali.
Z ničoho nič som sa otočila a v sále sedelo asi 70 „detí“,prešiel mi mráz po chrbte keď som videla množstvo deti z rôznymi postihnutiami a iným príbehom života v očiach. Myslím že každý z nás čo sme tam boli,niečo také ešte nezažil,bolo to veľmi ťažké no predsa také nádherné byť s nimi a urobiť im radosť. Deti bolo veľmi zlaté,milé a také bezbranné. Na pár sekúnd som prestala vnímať svoj život a okolie a preletelo mi hlavnom milión vecí,vecí ktoré ja pokladám za problémy a namáhavé situácie.. no tieto moje problémy nesiahajú ani po päty problémom ktoré majú tieto deti,no aj tak nestrácajú chuť žiť,usmievať sa a v prvom rade nestrácajú nádej a silu bojovať ďalej bol to neopísateľný zážitok a to bol ešte len prvý kontakt s nimi.
Všetko usadené,všetko pripravene začíname. Monika uviedla svoj projekt a program ktorý bol hlavnou súčasťou jej projekt taktiež spomenula mňa,Maju a peťa,vysvetlili sme odkiaľ pochádzame,a prečo tu dnes sme. Teraz už sa mohol sa začať koncert a vystúpenia ktoré pripravila jedná z nás štyroch Monika. Moníka postupne začala uvádzať všetkých ktorých sa nejako podieľali na jej koncerte,no aj samotní vystupujúci mali možnosť sa zoznámiť s deťmi a povedať im ako sa volajú,čomu sa venujú,akú školu navštevujú a čo im prišli ukázať. Jej tím mal 10 členov,z ktorých väčšina mala pre deti pripravený nejaký program ako tanček,spev a pod.
Teraz si salužia byť spomenutí pretože boli veľmi šikovní a hlavne mali kopu voľe vystúpiť pred takýmto obecenstvom,za čo im patrí veľká vďaka .. ešte raz Vám aj takto patrí veľke ĎAKUJEME!
v Koncerte vystúpili:
- Zuzka Gondová deťom zatancovala ľudový tanec.
- Dominika Baníková taktiež tancovala no predstavila sa zo zaujímavým moderným tancom.
- Juliana Janitorová,ktorá deťom tiež zatancovala moderný tanec
- Alexandra Chaľová,ktorá zaspievala vianočnú modernú pieseň
- Jakub Baník,sa predstavil s krásnym vianočným umeleckým prednesom
- Jarka Ferková, ktorá hrala na klavíry a súčasne spievala koledy (pripojili sme sa aj my a deti)
- Tadeáš Golec nám taktiež zahral na klavíry
medzi ďalších pomocníkov pri príprave tiež patrili: Kristína Gracová (anjel), Zuzana Sivá (čert), Lukáš Kušev, Jozef Kmeť, Andrea Chalachanová, Andrea Pizurová, Eva Zborayová, Simona Kačalová, Petra Tichvoňová, Bianka Jevičová ,Stanislava Kudriková, Katarína Hermanová. Všetkým touto cestou ďakujeme, bolo nám cťou s vami pracovať!
Deťom sa ich vystúpenia nesmierne páčili, a za to ich odmenili veľkým potleskom. Po skončení koncertu nasledovali aktivity s deťmi, ktoré sme mali na starosti ja a Maja. Deti sme si rozdelili na skupinky, a pobrali sme sa s nimi do rôznych tried,kde sme mali pripravený materiál pre realizáciu aktivít. Deti mali veľkú motiváciu. Bolo vidieť ako veľmi sa snažili pri práci a plnení aktivít. Vedeli tiež, že ak sa budú snažiť, príde ich za to odmeniť Mikuláš.
Ja som bola taktiež v jeden skupine kde som pomáhala deťom vyhotoviť čo najkrajšie obrázky a rôzne rozprávkové bytosti,deťom sa veľmi páčili aké veci sme pre nich mali,veľmi sa pri maľovaní obrázkov vyšantili používali rôzne pomôcky a materiály ako farebný papier,rôzne fixy, nálepky, blyskáčiky,fúkacie fixy,mali k dispozícií všetky pomôcky ktoré sme nakúpili,a bolo ich nespočetne veľa. Deti sa snažili,niektoré obrázky boli natoľko nádherne že by som nikdy nepovedala že to kreslilo dieťa ktoré ma problémy s ovládaním rúk a sebakontrolou. Nikdy by som neuverila niekomu, kto by mi povedal že tieto deti sú také kreatívne a šikovné,no presvedčila som sa na vlastné oči,bolo úžasné pozerať na s akým elánom a chuťou tvoria,ako skvelo kombinujú farby a ako sa tešia keď im vyšiel ich obrázkoch,ktorý si vyfukovali pomocou fúkacích fixiek.
Všetky dievčatá ktoré mi pomáhali boli tiež veľmi prekvapené,aký talent a dar majú v sebe tieto hedikepované deti ktoré sú odkázané od spoločnosti a od nás „normálnych“. Zo všetkými deťmi sme sa medzi sebou zoznámili,rozprávali sme sa pri práci s nimi,a veľmi sme si spolu rozumeli. Je neskutočné akú energiu do života nám dodali a čo všetko nás naučili za tak krátky okamih v ich spoločnosti.
Deti pomaly dokončili svoje práce a naspäť sme sa presunuli do spoločenskej sály, kde nasledoval Peťov program - realizácia projektu, ktorého hlavným cieľom bolo obdariť resp. oceniť a potešiť deti príchodom sv. Mikuláša (za ktorého bol prezlečený Michal Hreco). Deti sa na túto časť možno tešili najviac, keď zazreli Miluláša, videla som v nejedných očiach neskutočnú radosť! Bolo to pre mňa niečo neuveriteľné, aká maličkosť im dokázala urobiť tak obrovskú radosť. Mikuláš spolu s anjelikom a čertom si prezreli všetky diela a obrázky, ktoré deti počas dňa zhotovili, a za to ich obdarili sladkým mikulášskym balíčkom.
Na koniec všetkého sme sa poďakovali a všetci účastníci, ktorí sa akokoľvek podieli na programe sa s deťmi rozlúčili.
Po úplnom skončení sme sa ešte odfotografovali, deti si s nami robili fotky a veľmi sa tešili na ďalšie stretnutie s nami, ktoré sme im sľúbili a taktiež ich vychovávateľkám. Deti boli naozaj nesmierne šťastné, že s nami mohli stráviť deň a dostať sa z každodenného stereotypu, ktorý v ústave zažívaju.
My sme ostali všetko poupratovať a pobrali sme sa všetci spoločne domov! Bolo krásne čítať všetky tie statusy na sociálnej sieti, všetky tie úžasné príspevky v ktorých každí opisoval to neuveriteľné čo v tento deň zažil a získal.
Zhodnotenie projektu
Som rada že sa nám "lídrom" projektov (Mne, Monike, Peťovi a Majke) podarilo zrealizovať tieto projekty a zároveň tým motivovať mladých ľudí. Môj osobný pocit po projekte je, že projekt sa nám podarilo zrealizovať na viac ako 100%. Aj keď chyby a problémy sa vyskytli. Brali sme to však tak, že chyby určite patria k realizácii takého to veľkého projekt. Bez chýb, by sme boli až príliš dokonalí, a my sme tú dokonalosť nepotrebovali, tak ako to nepotrebujú tieto postihnuté deti.
Asi každý z nás dostal nový pohľad na život. Každí z nás si so sebou z tohto ústavu zobral niečo hlboké. Takýto pocit, s akým sme odchádzali my mladí ľudia z tohto ústavu, prajem zažiť a pocítiť na vlastnej koži každému. Ľudia stojí to za to!!!
Na fotografii sú všetci účastníci a realizátori projektu!
Poďakovania: Predovšetkým Chceme poďakovať vedúcej výchovy v tomto ústave sociálnych služieb - magiste Valérií Rybarčakovej, ktorá nám bezprostredne pomáhala a spolupracovala s nami pri realizácii našich projektov. Taktiež všetkým pracovníčkam a vychovováteľkám, ktoré boli ochotné nám pomôcť pri práci s deťmi. Patri im veľká vďaka a prajeme im veľa síl pri takejto namáhavej práci.
Ďakujem čitateľom.
